V Bratislave dostali stavebné úrady v rokoch 2019 a 2020 až 136 upozornení a protestov prokurátorov týkajúcich sa činnosti stavebných úradov. To znamená, že až v takto vysokom počte prípadov zistil prokurátor porušenie legislatívy zo strany stavebných úradov.
Na postupe záleží
V tomto článku sa dozviete o konkrétnom prípade, v ktorom podal prokurátor protest a navrhol zrušenie vydaného stavebného povolenia z dôvodu porušenia ustanovení stavebného zákona i správneho poriadku.
Konkrétne išlo o porušenia ustanovení § 61 ods. 1, 3, 4 a 6, §69 ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení, ako aj § 26 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení.
Aj keď ide o konkrétny prípad, ktorého podrobnosťami IUR disponuje, predkladáme ho v anonymizovanej podobe. Pre účely blogu nie je podstatné, ktorý stavebný úrad a pri akej stavbe pochybil.
Na druhú stranu, ako dôležité vnímame poukázanie na chyby, ktoré sa môžu opakovať aj v ďalších konaniach, pričom je ľahké sa im vyvarovať. Zvolenie nesprávneho postupu pri doručovaní môže totiž v krajnom prípade znamenať až neplatnosť rozhodnutia, ako aj nutnosť opakovať konania a s tým spojené náklady pre stavebný úrad, ako aj stavebníka.
(Ne)doručovanie verejnou vyhláškou
Stavebník v tomto prípade podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zmena funkčného využitia kancelárskych priestorov na byty v polyfunkčnom objekte“. Stavebný úrad po siedmich dňoch vydal rozhodnutie o prerušení konania, pričom určil stavebníkovi lehotu 60 dní na doloženie dokladov podľa § 8 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona:
- vyjadrenie Okresného úradu Bratislava, orgán odpadového hospodárstva,
- stanovisko krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, Krajského dopravného inšpektorátu k statickej doprave,
- súhlas spoluvlastníkov s parkovaním na pozemku.
Stavebník požadovanú dokumentáciu v termíne doplnil.
Následne stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania verejnou vyhláškou. V tomto momente, podľa protestu prokurátora, stavebný úrad zvolil nesprávny postup pri doručovaní.
Podľa § 63 ods. 1 stavebného zákona úrad oznámi začatie konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada.
Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona úrad oznámi účastníkom začatie konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí dokedy môžu účastníci uplatniť námietky. Zároveň ich upozorní, že na ich neskoršie podané námietky sa neprihliada.
Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri obzvlášť rozsiahlych stavbách či stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, upovedomí stavebný úrad podľa § 63 ods. 4 stavebného zákona účastníkov konania o začatí konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred miestnym zisťovaním, prípadne ústnym pojednávaním. Ak sa nekoná ústne pojednávanie, tak pred uplynutím lehoty určenej v ods. 3, teda 7 pracovných dní.
Jasné pochybenie úradu
Podľa prokurátora sa stavebný úrad v tomto prípade z nejasných príčin a dôvodov rozhodol pre doručovanie verejnou vyhláškou. Okrem skutočnosti, že doručovanie dotknutým orgánom je v zmysle § 61 ods. 6 stavebného zákona verejnou vyhláškou úplne vylúčené, prokurátor mal za to, že neboli splnené ani podmienky na doručovanie oznámenia verejnou vyhláškou účastníkom konania.
Doručovanie verejnou vyhláškou sa využíva v konaniach s veľkým počtom účastníkov konaní, kedy by doručovanie do vlastných rúk bolo technicky náročné, ekonomicky nákladné a konečný efekt by nemusel zodpovedať vynaloženému úsiliu.
Správny poriadok, ani stavebný zákon bližšie nevymedzujú čo sa rozumie pod pojmom „zvlášť rozsiahla stavba“, alebo „stavba s veľkým počtom účastníkov konania“. Je ale možné zhodnotiť, že pokiaľ úrad dospel k záveru, že ide o takúto stavbu, má povinnosť svoj záver odôvodniť.
Orgán, ktorý preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu musí mať možnosť preskúmať, či interpretácia a aplikácia neurčitého právneho pojmu správnym orgánom je v súlade so zákonom, na základe akých podkladov sa rozhodol, či tak vykonal v rozsahu, ktorý mu umožnil o veci správne rozhodnúť a či jeho rozhodnutia nie sú s týmito podkladmi v logickom rozpore. Pokiaľ takýto prieskum nie je možný, rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
V tejto súvislosti prokurátor poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Sźo 290/08 zo dňa 16. decembra 2009, v odôvodnení ktorého sa uvádza:
„Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že pri aplikácii pojmu „zvlášť rozsiahla stavba“ nejde o voľné uváženie správneho orgánu, ale o výklad aplikácie právnej normy s relatívne neurčitou hypotézou. Teda inštitút voľného uváženia je potrebné odlíšiť od výkladu aplikácie určitých právnych pojmov. Tak „zvlášť rozsiahla stavba“ je neurčitým právnym pojmom resp. ustanovenia § 36 ods. 4 a § 42 ods. 2 stavebného zákona sú právnymi normami s relatívne neurčitou hypotézou. To však neznamená, že správny orgán môže postupovať ľubovoľne, ale odôvodnenie má obsahovať konkrétne a preskúmateľné dôvody, pre ktoré správny orgán určitú situáciu podriadi pod hypotézu právnej normy, ktoré právne posúdenie podlieha preskúmaniu súdom v plnom rozsahu. V tejto súvislosti mal žalovaný použitie verejnej vyhlášky v Územnom rozhodnutí odôvodniť, čo však neurobil. Keďže žalobca sa s vyššie uvedenými skutočnosťami vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.“
V našom prípade stavebný úrad nielenže nezdôvodnil, prečo oznámenie o začatí stavebného konania doručoval verejnou vyhláškou, dokonca ani počet účastníkov konania (9) nenasvedčuje, že by mohlo ísť o dôvod ich veľkého počtu.
Podľa názoru prokurátora oznámenie o začatí stavebného konania nebolo doručené zákonne a lehota na uplatnenie námietok v stavebnom konaní podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona nezačala účastníkom konania vôbec plynúť.
Stavebný úrad nezákonným doručovaním oznámenia a začatím stavebného konania znemožnil účastníkom stavebného konania podať námietky proti vydaniu stavebného povolenia, znemožnil im realizáciu ich procesných práv a odňal im tak zákonné práva vyplývajúce zo stavebného zákona.
Uvedený právny stav založil nezákonnosť celého stavebného konania po vydaní oznámenia a začatí stavebného konania, a teda aj nezákonnosť stavebného povolenia.
Nezákonný postup úrad zopakoval pri doručovaní stavebného povolenia
Stavebný úrad v tomto konaní pochybil aj pri vyznačení doložky právoplatnosti stavebného povolenia. V zmysle § 26 ods. 2 správneho poriadku sa za doručené považuje 15. deň vyvesenia. Od tohto termínu začína plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania. Zo spisu nevyplýva, že by sa účastníci vzdali svojho práva na podanie opravného prostriedku. Stavebný úrad však na prvopise stavebného rozhodnutia neprávne vyznačil termín právoplatnosti už na dvadsiaty deň po vyvesení.
Dôsledkom uvedeného postupu bol podaný protest prokurátora s návrhom na zrušenie vydaného stavebného povolenia.
Je teda zrejmé, že desiatky protestov a upozornení zo strany prokurátorov voči stavebným úradom majú významnú kontrolnú funkciu. V Inštitúte urbánneho rozvoja sa touto formou snažíme poukázať na predošlé zlyhania a zabrániť tak ich opakovaním v budúcnosti. Radi by sme takto podali pomocnú ruku stavebným úradníkom, aby sa poučili a ďalej svoju prácu vykonávali zodpovedne, v zmysle platných predpisov.
Z toho dôvodu pripravujeme v IUR aj príručku pre stavebné úrady, založenú na príkladoch z praxe, ktorá bude svojou formou užitočnou vychytávkou pre všetkých zainteresovaných.