Na Slovensku sa dlhé roky hovorí o potrebe nového stavebného zákona. Slovensko ma stavebný zákon starý viac ako 40 rokov a dnes už nevyhovuje podmienkam novej doby. Preto je úplne prirodzené, že prichádza jeho zmena. Iste, poznáme prípady čiernych stavieb či ťažkopádnosti aj pri povoľovaní rodinného domu ako aj pri väčších stavbách. Nový stavebný zákon by mal priniesť zmeny k lepšiemu pre všetkých. Dve predošlé vlády mali pripravené svoje návrhy, ten posledný sa ale nedostal ani do parlamentu.

V posledných mesiacoch prenikajú na verejnosť informácie o novom návrhu toľko potrebnej legislatívy, tentokrát z dielne podpredsedu vlády pre legislatívu SR Štefana Holého. Vzniknúť má nový zákon o územnom plánovaní a samostatný zákon o výstavbe. Na prvotné informácie už reagovali viacerí odborníci, ale aj niektorí zástupcovia samospráv. Viaceré z týchto reakcií obsahovali nepresné informácie, ktoré mohli verejnosť skôr vystrašiť.

V Inštitúte urbánneho rozvoja vítame snahu o prípravu nového a kvalitného zákona. Aj keď v tomto momente sa k nemu ešte nemôžeme podrobne vyjadrovať, dovolíme si zareagovať na niektoré už zverejnené a diskutované tézy.

Väčší dôraz na územné plány obcí. Správne

Podobne ako pri predošlých návrhoch, aj teraz má zákon zaviesť povinnosť pre obce spracovať územný plán. V IUR vítame túto povinnosť, lebo práve kvalitne pripravený územný plán je dôležitý pre občanov, investorov, ale aj pre stavebné úrady.

Občanom poskytuje možnosť aktívne sa zapájať do jeho prípravy a následne aj jasné informácie o tom, čo a kde v ich obci môže, alebo naopak nemôže byť postavené. Investori vedia lepšie pripraviť návrhy nových stavieb a pre stavebné úrady je jednoduchšie rozhodnúť o tom, aká stavba môže byť na konkrétnom pozemku povolená.

Je potrebné, aby zákon upravoval aj požiadavky na priebežné vyhodnocovanie aktuálnosti územného plánu a jeho následné aktualizácie.

Územné konanie by malo byť zrušené

V médiách bolo ako novinka prezentované aj zrušenie územného konania. Kým stavebník sa teší zo zrýchlenia celého procesu, obce sa obávajú väčšej svojvôle stavebníkov. Rušenie územného konania v žiadnom prípade neznamená obmedzovanie práv účastníkov konania, alebo dotknutých osôb. Ide skôr o logickú integráciu dnes dvoch samostatných po sebe nasledujúcich konaní, kde sa vo veľkej miere duplikujú účastníci, ako aj ich pripomienky.

Takéto zlúčenie, pri súčasnej povinnosti mať spracovaný územný plán, bude znamenať výrazné skrátenie procesov bez obmedzenia práv účastníkov konania. Obavy, ktoré prezentovali niektorí starostovia (ako napríklad možnosť stavať veľké biznis centrum vedľa rodinných domov a zobrať tak občanov právo vyjadriť sa) považujeme za zavádzajúce a nepravdivé.

Riešenie tohto problému totiž nie je v stavebnom zákone, ale v kvalitnom územnom pláne. Práve územný plán aj dnes spracovávajú a prijímajú obce, novinkou bude jasný časový rámec ako budú územné plány vznikať, keďže proces územného plánovania, ako ho poznáme dnes, je neprijateľný a potrebuje aktualizáciu.

Do tvorby územných plánov sa môžu obyvatelia svojimi pripomienkami priamo zapojiť. Výsledný dokument bude aj naďalej schvaľovať obecné zastupiteľstvo. Obce by sa zároveň pri každej stavbe mali vyjadriť aj k jej súladu s územným plánom. Preto „prekvapenia“, ktorých sa obávajú zástupcovia samospráv, nastať nemôžu. Aktívny systém bude občanov upozorňovať notifikáciami, že majú priestor sa v určenej lehote vyjadriť.

Stavebné úrady prejdú z obcí na štát

Dnes vykonávajú obce činnosť stavebných úradov ako prenesený výkon štátnej správy. Majú preto konať v maximálnej miere odborne a bez miestnych politických vplyvov. Prax ukázala, že v slovenských podmienkach sa to často nedeje. Niektorí starostovia verejne priznávajú, že konajú na základe neodborného a neprimeraného tlaku, ktorí na nich vyvíjajú (niektorí) občania. Takéto konanie vnímame v IUR pri prenesenom výkone štátnej správy ako úplne nevhodné a prechod stavebných úradov pod štát považujeme za logické riešenie.

V konečnom dôsledku to pomôže práve starostom. Tí sa budú môcť naplno venovať územnému plánovaniu a vyhnú sa konfliktu záujmov, ktorému sú dnes vystavení, keď sa na jednej strane usilujú vyhovieť želaniam voličov, a na strane druhej majú rozhodovať nestranne a odborne. Môžeme povedať, že pre mesto a jeho občanov je kvalitné územné plánovanie podstatne dôležitejšie ako samotné povoľovanie stavieb.

Činnosť stavených úradov je vysoko odborná a je prirodzené, že nie všetky obce majú dostatočné zdroje na to, aby ju vykonávali v požadovanej kvalite. Pre ilustráciu, v Bratislave dostali stavebné úrady v rokoch 2019 a 2020 až 136 upozornení a protestov prokurátorov týkajúcich sa činnosti stavebných úradov. To znemená, že až v takto vysokom počte prípadov zistil prokurátor porušenie legislatívy zo strany stavebných úradov. Dnešný stav je preto veľkým právnym rizikom aj pre samosprávy.

Väčšia digitalizácia konaní je krok správnym smerom

Aj keď niektoré úkony je aj dnes možné vykonávať elektronicky, pri povoľovaní výstavby nie je digitalizovaný celý proces. Vítame preto úmysel plnej digitalizácie konaní, ktorá ich nie len zrýchli, ale zároveň sprehľadní. Úplná digitalizácia zabezpečí aj kvalitnejšiu kontrolu celého procesu. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že výhody a potrebu digitalizácie ukázala v plnej miere aj prebiehajúca koronakríza.

Úplne nový stavebný zákon už teraz so sebou prináša množstvo výziev, ktorým bude potrebné zo začiatku čeliť. Ako každá zmena, aj táto bude vyžadovať kompromisy, pochopenie a množstvo zatiaľ skrytých nástrah. V každom prípade, nový, moderný zákon určený pre 21. storočie už Slovensko potrebuje a iniciatívu jeho komplexnej zmeny v IUR vítame. Podrobnejšie sa k zneniu vyjadríme čo najskôr po oficiálnom zverejnení návrhov.