fbpx

S opatreniami na boj proti klimatickej zmene netreba čakať do roku 2030

Zdieľajte

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

„Bratislava, ako ju dnes poznáme, sa rýchlo a dramaticky mení, ale nestíha sa prispôsobovať výzvam dnešnej doby. Klimatická kríza už nie je abstraktným pojmom, pod ktorým by sme si nevedeli predstaviť následky pre hlavné mesto. Otepľovanie, zhoršenie kvality ovzdušia, vysychajúce stromy dnes len upozorňujú, že ak sa nenájde zodpovedné riešenie, následky budú neodvrátiteľné. Plán Bratislava 2030 pripraví mesto na to, aby sa udržateľne rozvíjalo a prispelo k boju proti globálnemu otepľovaniu, s ohľadom na svojich obyvateľov a ich potrebu zabezpečenia kvality života.“ Zdroj: Plán Bratislava 2030.

Klimatická zmena však nečaká. Od začiatku 20. storočia sa priemerná teplota vo svete zvýšila o takmer 1 °C. A v strednej Európe, kam patríme i my, ide o nárast až o 1,7 stupňa. Klimatológovia navyše upozorňujú, že  Bratislava by mala v horizonte niekoľkých dekád zabudnúť na klasické striedanie štyroch ročných období. Namiesto jari, leta, jesene a zimy nás čakajú agresívnejšie výkyvy počasia striedanie sa obdobia sucha a obdobia dažďov. A na tento vývoj sa potrebujeme pripraviť už dnes. „Mestá sa prehrievajú, vznikajú tepelné ostrovy a nepriepustné povrchy, voda nedokáže vsakovať, ohrozujú nás prívalové dažde, stráca sa biodiverzita,“ vymenúva Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

Evidentné je to predovšetkým v oblasti územného plánovania a výstavby, v ktorej Bratislava už dlhé roky zaostáva.  Vo svojej najnovšej koncepcii mesto poukazuje na to, že spomaľujúca sa výstavba v meste a veľké množstvo nevyužitých brownfieldov spôsobujú nárast individuálnej automobilovej dopravy. To má negatívny dopad nielen na dopravu, ale najmä životné prostredie a zdravie obyvateľov. Je teda jasné, že so zmenou pravidiel, ktoré by mali okamžitý pozitívny vplyv na zmierňovanie letných horúčav či prívalových záplav, netreba čakať, kým prebehnú siahodlhé debaty, pripomienky a nekonečné formálne procesy. Tvárime sa, že máme dosť času a vypĺňame ho písaním analýz, štúdií, stratégií, ako s klimatickou krízou bojovať,“ upozorňuje Siklienka. Výsledkom je, že Bratislava sa novej realite nestíha prispôsobovať.

Koncepcia prijatá, čo ďalej?

„Pre udržateľný, inkluzívny a inteligentný rozvoj mesta je nevyhnutné iniciovať a presadzovať legislatívne zmeny za účelom realizácie novej mestskej bytovej politiky, ako aj vytvoriť nové inštitúcie a organizačné zložky, funkčný systém a flexibilné mechanizmy, umožňujúce fungovanie a priebežnú aktualizáciu mestskej bytovej politiky, stratégií mesta a spolupráce medzi správnymi orgánmi. V súčasnosti politika bývania hlavného mesta Bratislavy výrazne zaostáva za európskym priemerom a okolitými mestami.“ Zdroj: Koncepcia mestskej bytovej politiky na roky 2020-2030

Jednohlasné prijatie tejto koncepcie je dobrým signálom, že si mesto uvedomuje svoju doterajšiu nečinnosť a potrebu rýchlejšieho a flexibilnejšieho konania. Je však nutné, aby sentiment načrtnutý v nej pretavilo aj do akcie a skutočne pripravilo zmeny, ktoré pomôžu reagovať na klimatické zmeny už dnes. Ako príklad môže poslúžiť prístup mesta k podpore vegetačných striech.

Už dlho sme skoro po každej prudšej letnej búrke svedkami zaplavených podjazdov či celých úsekov ciest v metropole. Významne k tomu prispievajú práve strechy stavieb, ktoré rovnako ako spevnené plochy veľmi rýchlo posielajú vodu do kanalizácie. A tá, logicky nestíha… Problémom sú tu práve bežné strechy, nie tie vegetačné. Desaťcentimetrový substrát pokrytý vhodnými rastlinami totiž dokáže v prípade prívalových dažďov výrazne spomaliť odtok vody. Zadrží jednorázovo až 50 mm zrážok. Aj to je argument, prečo by sa mesto malo ich budovanie všemožne snažiť.

V Nemecku, Dánsku aj v susednom Česku si dôležitosť podpory udržateľných riešení už dávno uvedomujú a zelené strechy sú vďaka tomu v podstate už samozrejmosťou. V roku 2019 bolo v Česku 1,58 milióna m2 zelených striech. Ročný prírastok bol na úrovni 256-tisíc m2. Tak isto rok pred tým pribudlo v ČR 247-tisíc m2 vegetačných striech. Ich aktívne inštalovanie stimulujú v Česku i niektoré mestá a taktiež Ministerstvo životného prostredia. Napríklad Brno vyčlenilo na podporu budovania zelených striech takmer 800-tisíc eur pre fyzické aj právnické osoby. Keďže sa osvedčili a rastie záujem o ich inštaláciu, zvýšila sa v tomto roku aj výška dotácie na meter štvorcový,“ vymenúva Branislav Siklienka.

Zatiaľ je to o nadšencoch

Na Slovensku dnes ale stále chýba zmysluplná štátna koncepcia podpory udržateľných stavieb, nehovoriac už o relevantných finančných stimuloch či (ešte atraktívnejších) rýchlejších povoľovacích konaniach pre takéto projekty. V prípade vegetačných striech sa tieto nepočítajú ani do koeficientu zelene, a tak mnohí developeri nemajú vôbec žiadnu motiváciu ich budovať.

Robia tak iba tí, u ktorých ide o otázku presvedčenia a snahu reagovať na klimatickú zmenu už dnes. A to napriek tomu, že vegetačná strecha je oproti tej tradičnej výrazne drahšia. „Cena extenzívnej vegetačnej strechy (teda takej, po ktorej sa, ľudovo povedané nechodí) sa pohybuje v závislosti od hrúbky substrátu niekde medzi 45 až 65 eur bez DPH na meter štvorcový. Cena štrkového zásypu na streche je od 5 do 10 eur za meter štvorcový,“ vysvetľuje expert na zelené strechy Dušan Valášek.

V rámci novej koncepcie si však mesto dalo za úlohu viesť dialóg s developermi a aktívne podporovať ako novú výstavbu, tak aj boj proti klimatickým zmenám. To by v rámci svojich kompetencií a vo verejnom záujme mohlo docieliť práve pomocou flexibilnejších zmien územného plánovania, rýchlejšieho povoľovacieho konania, či zvýšenej miere zastavanosti pri udržateľných budovách. Riešením sú adaptačné opatrenia. Potrebujeme dažďovú vodu v krajine zadržiavať a realizovať  prvky zeleno – modrej infraštruktúry,“ tvrdí Siklienka.

Aj keď hovoriť o priamej finančnej podpore udržateľných stavieb je zatiaľ asi zbytočné, mesto by sa malo pokúsiť zvýšiť ich popularitu aspoň ústretovejším prístupom, zrýchlením byrokratických procesov či zmenou územného plánu. Určite by stálo za to zamyslieť sa, či ich snahu nepodporiť aspoň tým, že vegetáciou pokryté plochy striech budú spadať do koeficientu zelene. Tým by pribudla motivácia pre firmy, ktoré dnes trvalú udržateľnosť budov neriešia, aby svoj postup prehodnotili. Zmena tohto pravidla nepotrebuje žiadny plán, žiadnu stratégiu, stačí len chcieť. A nebude mesto stáť ani cent.

Odoberajte náš newsletter

Pridajte sa k ľuďom informovaným o rozvoji miest

Čítajte ďalej