V Inštitúte urbánneho rozvoja sa dlhodobo zaoberáme problematikou plánovania a povoľovania výstavby na Slovensku, predovšetkým v Bratislave. Pri mnohých príležitostiach sme upozorňovali na problematickú aplikáciu stavebnej legislatívy v praxi. Naším zámerom rozhodne nie je bezhlavo kritizovať, ale usilovať sa o systémové riešenie problémov a nejasností v procesoch. K prípadom sa vyjadrujeme vo všeobecnosti a údaje, ktoré zverejňujeme, sú anonymizované. Takto sme opakovane upozorňovali aj na problematiku výkonu činnosti stavebných úradov obcami ako aj na zvlášť zlú situáciu v Bratislave.
V prípade, o ktorom píšeme teraz, budeme tentokrát o čosi konkrétnejší. Zatiaľ nebudeme menovať ani stavebníka, ani obec a stavebný úrad, na ktorom k absurdnej situácii dochádza. Prezradíme ale, že ide o jednu z bratislavských mestských častí. Ako ale uznáte sami, tento stav sa nedá nazvať inak, ako zásadné porušovanie zákona zo strany stavebného úradu.
Úrad vedome nekoná
Na začiatku celej situácie stavebník podal návrh na vydanie územného rozhodnutia k výstavbe bytového domu ešte 2. 12. 2020 na príslušnú mestskú časť v Bratislave. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by stavebný proces postupoval podľa litery stavebných zákonov.
Teória: V zmysle stavebného zákona oznámi stavebný úrad začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplné. Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví.
Prax: Stavebný úrad do dnešného dňa na podaný návrh, urgencie či dokonca upozornenie prokurátora vôbec nereagoval. Nezačal územné konanie, ani nevyzval navrhovateľa na doplnenie podania, ako mu takúto povinnosť ukladá stavebný zákon.
Naivne by sme si mohli myslieť, že návrh si asi stavebný úrad nesprávne „založil“, alebo sa naň „nestihlo“ reagovať. Ani to však nie je pravda. Developer totiž v ďalších mesiacoch na základe vlastnej iniciatívy doložil ďalšie doplnenia návrhu. Stavebný úrad ho však stále ignoroval.
Preto po troch mesiacoch doručil koncom februára 2021 podnet na okresnú prokuratúru z dôvodu preskúmania zákonnosti a nečinnosti stavebného úradu. O dva mesiace neskôr vydal prokurátor upozornenie prokurátora, v ktorom okrem iného uviedol, že stavebný úrad svojou nečinnosťou porušil viaceré ustanovenia správneho poriadku, ako aj stavebného zákona. Zároveň vyzval stavebný úrad, aby po prerokovaní upozornenia o prijatých opatreniach písomne informovali konajúceho prokurátora .
Mohli by sme predpokladať, že po takomto upozornení od prokurátora začne stavebný úrad konať. Žiaľ, ani toto neviedlo k náprave. S ohľadom na nečinnosť, developer o ďalšie tri mesiace, v júli tohto roka, na základe jeho žiadosti nahliadol do spisu a zistil, že napriek opätovnej výzve prokurátora z polovice mája nedošlo k náprave.
Developer sa taktiež v júni obrátil listom na Okresný úrad Bratislava so žiadosťou o prijatie opatrenia proti nečinnosti mestskej časti, ako príslušného stavebného úradu vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby. Okresný úrad Bratislava následne požiadal o mesiac neskôr listom stavebný úrad o podanie vysvetlenia v danej veci.
Stavebný úrad v obci ale stále nereagoval a preto Okresný úrad Bratislava troma opakovanými urgenciami z júla, augusta a septembra 2021 žiadal o podanie vysvetlenia. Podľa dostupných informácií stále bez odpovede. Napriek tomu, že okresný úrad upozornil stavebný úrad, že „nečinnosť stavebného úradu je nezákonnosť, za ktorú hrozí príslušnému správnemu orgánu konanie pred súdom za nečinnosť“. Po viac ako deviatich mesiacoch od podania návrhu stavebný úrad nevykonal žiadny úkon.
Asi každému je zrejmé, že táto nečinnosť stavebného úradu nie je omylom spôsobeným nesprávnym založením návrhu. Naopak, úrad bol z viacerých strán opakovanie upozorňovaný na svoju zákonnú povinnosť konať, ako aj na doterajšie porušovanie stavebného zákona a správneho poriadku.
O probléme na stavebnom úrade samozrejme vie aj starostka/starostka príslušnej mestskej časti, ktorá bola podrobne informovaná aj listom právneho zástupcu navrhovateľa koncom Júla
Ako ďalej?
V prvom rade musíme konštatovať, že ani pri doterajších skúsenostiach s činnosťou stavebných úradov sme si do dnešného dňa nevedeli predstaviť, že takáto situácia môže vôbec nastať.
V právnom štáte by k nej nemalo dôjsť, respektíve náprava by mala byť po upozornení prokurátora a nadriadeného orgánu okamžitá. Dnes sa táto situácia stala stavebníkovi bytového domu, zajtra môže rovnako pochodiť aj bežný občan.
Tento prípad je žiaľ ukážkou úplného zlyhania stavebného úradu na obci. Takýmto postupom si v Bratislave mestská časť „strieľa do vlastných radov“ a poukazuje na extrémne problémy súčasnej situácie, ktoré sú spôsobené miešaním komunálnej politiky do preneseného výkonu štátnej správy. Inak sa táto situácia zdôvodniť nedá.
Ako Inštitút urbánneho rozvoja pevne veríme, že s ohľadom na všetky doterajšie upozornenia, ako aj svoje zákonné povinnosti začne stavebný úrad bezodkladne konať. V opačnom prípade ostáva developerovi len obrátiť sa na súd, aj so žiadosťou o náhradu spôsobenej škody.
Na záver ešte doplním, že ako sme v úvode písali, v IUR nekomentujeme prebiehajúce konania, ani sa nevyjadrujeme k jednotlivým projektom. Veríme v kompetentnosť príslušných orgánov a funkčnosť právneho štátu. Nedovolíme si komentovať alebo hodnotiť, či stavba má, alebo nemá získať územné rozhodnutie či stavebné povolenie. V tomto prípade ale ide o úplnú nečinnosť a takýto stav nemôže byť spoločnosťou tolerovaný. Zvlášť, ak tak jedná samospráva, ktorá by mala byť svojim konaním príkladom pre občanov a spoločnosť.