Aj tak je možné v skratke sumarizovať dopad novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Do NR SR ho predložila skupina poslancov zo stany Hlas a prvého apríla 2025 prešiel prvým čítaním.
Veríme, že poslanci novelu zákona predložili v dobrej viere pomôcť samosprávam. Žiaľ, udialo sa tak bez predchádzajúcej konzultácie s relevantnými zástupcami podnikateľského sektora. Aj napriek tomu, že keď zámer novelizovať zákon avizoval v januári pán Raši, (vtedy ešte minister MIRRI) a pre médiá uviedol: „Budeme rokovať aj s podnikateľským sektorom, nechceme, aby to bolo vnímané ako bič na developerov. Chceme, aby sa našiel konsenzus vo výške poplatku aj v tom, na čo majú ísť peniaze. Chceme širokú dohodu.“. Rokovania ale neprebehli, a to aj napriek priamemu záujmu a komunikácii s ministerstvom zo strany RÚZ. Výsledkom takého postupu je stav, keď možnosti na odbornú diskusiu o zákone sú skrátené a bez štandarného procesu MPK bude len na predkladateľoch, ako sa postavia k pripomienkam a akým spôsobom návrh zákona zlepšia v druhom čítaní.
Návrh novely zákona obsahuje viacero problematických ustanovení a žiaľ v znení ako bol predložený je bonusom len pre samosprávy. Bonusom, ktorí zaplatia všetci stavebníci, či občania ktorí si budú kupovať nový byt.
Hlavné problémy novely:
1 –Zásadná zmeny v tom, na čo môžu obce výnos z poplatku použiť
2 – Možné zníženie poplatku pre konkrétne definované okruhy stavieb
3 – Zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku až na 60€/m2 podlažnej ploch
Zásadná zmena v tom, na čo môžu obce výnos z poplatku za rozvoj využiť
Pri príprave pôvodného zákona v roku 2015 popisovala rozvojovú funkciu poplatku za rozvoj tak, že „tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, bude tento poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry“. Podnikateľskému sektoru bolo v tom čase komunikované, že poplatok postupom času nahradí požiadavky na rôzne „vyvolané“ investície. Preto boli aj účely na ktoré môže obec výnos z poplatku limitované na konkrétne kapitálové výdavky do technickej, sociálnej a ekologickej infraštruktúry. Najmä do tých, ktorých potrebu vyvolala nová výstavba. Zákon nebol koncipovaný ako nástroj na dofinancovanie bežných úloh obcí. Túto logiku zásadne narúčajú úpravy v novele, nakoľko sa navrhuje požitie výnosu aj na nekapitálové výdavky a to aj na úplne nové účely, ako sú obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacieho podkladu, podpora verejnej dopravy či tvorba štúdií a analýz spojených so zlepšovaním života obyvateľov obce. Konkrétne investície ktoré ostanú v území tak možno ustúpia tvorbe dokumentov, ako je napríklad PHSR.
Možné zníženie poplatku na konkrétne definované okruhy stavieb
Návrh umožňuje aby obce formou VZN ustanovili druhy stavieb alebo účely, na ktoré sú stavby zhotovované, pre ktoré sa sadzba poplatku za rozvoj znižuje o ustanovené percento, najviac o 75 % a najmenej na jeden rok. Takéto ustanovenie je v rozpore s pôvodným zmyslom zákona, a to aby boli stavby v zákonoch určených kategóriách zaťažené spravodlivo rovnakým poplatkom – nakoľko do územia prinášajú rovnakú záťaž. . Možnosť výnimiek zavádza do systému nespravodlivosť a v praxi znamená to, že na verejnú infraštruktúru sa pre vyvolených poskladajú ostatní občania, alebo podnikatelia.
Zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku až na 60€/m2 podlažnej plochy
S ohľadom na infláciu je určité zvýšenie tejto hranice očakávané a oprávnené. Miera zvýšenia ale výrazne prekračuje mieru inflácie, ktorú aj samotní predkladatelia uvádzajú v dôvodovej správe. Navyše, časom sa tak nejak zabudlo, prečo vôbec zákon vznikol. Poplatok za rozvoj nenahradil požiadavky na „vyvolané investície“, naopak, niektoré sú ešte tvrdšie. Tak ako pred desiatimi rokmi, aj dnes platí zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., ktorý v §4 ods. 3, písm. f) a g) uvádza, že obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, zásobovanie vodou, či odvádzanie odpadových vôd.
Pri zavedení zákona o miestnom poplatku za rozvoj stavebníci predpokladali, že po určitom prechodnom čase budú obce v súvislosti s novou výstavbou budovať miestne komunikácie, vodovody, kanalizácie a iné. To by bolo naplnenie myšlienky zákona a takto sa využívajú podobné poplatky aj v zahraničí. Infraštruktúru mimo pozemku stavebníka buduje obec, stavebník platí poplatok.
Všetkým bolo jasné, že sa tak nestane okamžite po zavedení zákona. Developeri rovnako vedeli, že pre všetky strany je niekedy výhodnejšie, ak výstavbu niektorej infraštruktúry realizuje priamo on. Práce sú lepšie synchronizované a potrebná infraštruktúra, ktorej potrebu vyvolala nová výstavba, bude hotová včas. V ideálnom prípade by sa takéto investície do majetku obce dali započítať, voči poplatku za rozvoj. Žiaľ, absencia možnosti takého zápočtu je asi hlavným problémom, ktorý nebol doriešený ešte pred predložením zákona do parlamentu.
Tento problém v posledných rokoch ešte zvýraznili prijaté novely cestného zákona a zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Cestný zákon zaviedol povinnosť stavebníka bezodplatne odovzdať obci všetky ním vybudované verejné pozemné komunikácie aj s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov na náklady stavebníka. Zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách taktiež stanovil, že vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. Obce tak bezodplatne získavajú majetok, na obstaranie ktorého môžu využiť práve poplatok za rozvoj.
Veríme, že predkladatelia využijú možnosť a návrh zákona upravia tak, aby reflektoval aj na vyššie uvedené úpravy. Existuje pomerne jednoduchá cesta, ktorou by bolo možné zníženie poplatku o hodnotu stavieb, ktoré stavebník odovzdáva obci zo zákona, alebo na základe zmluvy či dohody s obcou. Každý stavebník by tak prispel na rozvoj verejnej infraštruktúry rovnako, či už finančne, vecným planením, alebo ich kombináciou.
Na záver, v duchu prvého apríla, si dovolíme upozorniť aj na doložku vplyvov k zákonu. Ministerstvo hospodárstva vyhodnotilo, že vplyv novely na podnikateľské prostredie bude pozitívny. Nárastom sadzby sa vôbec nezaoberali, ale uviedli: „Rozšírením využitia poplatku za rozvoj na oblasti ďalšieho rozvoja územia sa zvyšuje ďalší rozvojový a investičný potenciál samospráv, čo predstavuje väčšie príležitosti pre podnikateľov zapojiť sa.“
Na prvého apríla by sa možno patrilo navrhnúť aj ďalšie zvýšenie daní pre podnikateľov. Lebo štát takto vybrané dane aj tak využije a tým sa zvýšia príležitosti pre podnikateľov zapojiť sa, čo bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.