Po prvý raz vyberali od stavebníkov miestny poplatok za rozvoj v roku 2017. Umožnil to zákon č. 447/2015 Z.z. a má slúžiť obciam ako jeden zo zdrojov na budovanie infraštruktúry najmä tam, kde novou výstavbou vzniká jej potreba. Každý stavebník sa tak poplatkom za rozvoj pričiní aj za lepšie bývanie aj pre starousadlíkov, keďže mestské časti môžu výnos z poplatku využiť napríklad na budovanie miestnych komunikácií, parkov, zariadení starostlivosti o deti či sociálneho bývania.
V Bratislave vyberajú poplatok mestské časti, ktoré si stanovujú aj jeho výšku prijatím všeobecne záväzného nariadenia. S výnimkou Podunajských Biskupíc mali v rokoch 2017 až 2019 zavedený poplatok všetky mestské časti, väčšina z nich na hornej hranici sadzby – 35 € za meter štvorcový podlahovej plochy. Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká už dňom právoplatnosti stavebného povolenia.
Používa sa stále málo
Vyrubenými poplatkami do rozpočtov mestských častí, ako aj do rozpočtu Bratislavy, pritekajú milióny eur od veľkých developerov, či malých stavebníkov. Z týchto prostriedkov však bola pre Bratislavčanov použitá len asi jedna štvrtina. Najviac z týchto peňazí vyzbieral a minul, počas minulého roka, Ružinov. Pomocou poplatku za rozvoj mali spolu Bratislava a jej mestské časti ku koncu roka 2019 k dispozícii približne 15,5 mil. eur. A to už rozhodne nie je málo.
Aj keď boli príjmy po zavedení poplatku nižšie, ako sme očakávali, za tri roky vyrubili bratislavské mestské časti poplatok za rozvoj vo výške viac ako 19 mil. eur. Použiť tieto peniaze mohli samosprávy rozmanito, samozrejme v rámci platného zákona, no zároveň tak, aby sme to ako občania mesta pocítili. Kapitálové výdavky predstavujú v mestských častiach len zlomky ich rozpočtov.
Ako funguje prerozdeľovanie poplatku medzi mestskými časťami a mestom? V princípe ide o veľmi jednoduché delenie. Zo sumy, ktorú vyrubuje mestská časť stavebníkom jej ostáva 68 % a zvyšných 32 % posiela na účet Bratislave. Dôležité je pripomenúť, že aj mesto musí použiť výnos z poplatku v tej mestskej časti, kde bol vyrubený.
Mesto Bratislava však doteraz nepoužilo z týchto príjmov ani jedno euro, pričom primárnym účelom tohoto poplatku je, ako už hovorí jeho názov, rozvoj. Iba za rok 2019 malo hlavné mesto získať z týchto zdrojov takmer 3 milióny eur, celkovo by malo mať na účte viac než 6 miliónov, ktoré môže použiť. Cieľom poplatku za rozvoj je budovanie sociálnej a technickej infraštruktúry tam, kde vznikne potreba na základe stavebného rozvoja.
Aby ste si vedeli predstaviť, čo sa za peniaze od stavebníkov dá urobiť, uvádzame pár príkladov:
- 15 nových materských škôl (každá pre 100 detí), alebo
- 100 športovísk ako JAMA, otvorená v roku 2017 v Petržalke
Otázkou ostáva, ako čo najlepšie tieto prostriedky preinvestovať tak, aby boli použité v zmysle zákona. Teda aby boli preinvestované v súvislosti s novou výstavbou, ktorá je poplatkom zaťažená.
Na čo teda mestské časti poplatok použili?
Aj keď v poslednom roku mestské časti zvýšili čerpanie týchto prostriedkov, stále ich používajú veľmi opatrne. Niektoré časti použili poplatok v celej výške, inde sa za tri roky nevyužil ani cent. Podunajské Biskupice tento poplatok do roku 2020 ani nevyberali. Napriek tomu, prehľad projektov, ktoré sa pomocou poplatku za rozvoj podarilo vybudovať, nie je malý.
Z podielu približne 12,9 mil. eur, ktorý pripadá mestským častiam sa v rokoch 2017 až 2019 využilo deväť bratislavských mestských častí len 3,6 mil. eur. To predstavuje necelých 28 % z celkovej sumy.
Ako už spomíname v úvode, najúspešnejšou mestskou časťou vo výbere aj využití poplatku za rozvoj je Ružinov. Tamojšia radnica vyzbierala do rozpočtu vyše 3 mil. eur a využila z nich 1 mil. eur. Zdroje použili na rekonštrukciu a výstavbu chodníkov, miestnych komunikácií, cyklotrás či na rekonštrukciu detského ihriska.
Záhorská Bystrica využila spolu viac ako pol milióna eur na stavbu viacúčelovej športovej haly a na rozšírenie materskej školy nadstavbou. V Dúbravke dokázali použiť takmer 300 tisíc eur skutočne rozlične. Vybudovali nové parkovacie miesta, čiastočne zrekonštruovali materské a základné školy, revitalizovali vnútroblok sídliska, postavili verejný park či opravili cesty.
Staré Mesto za podobnú sumu, takmer 300 tisíc eur, zrekonštruovalo chodníky a historickú dlažbu v pešej zóne. Opravili aj oporný múr na Pražskej ulici a pripravili projektovú dokumentáciu rekonštrukcie ulíc.
Vrakuňa využila vyše 170 tisíc eur na financovanie rekonštrukcie škôlok, vybudovanie detských ihrísk, bezbariérové priechody pre chodcov, či na spomaľovacie prahy a vyhliadkovú vežu. Mestské časti Vajnory a Devínska Nová Ves, investovali peniaze do rekonštrukcie ciest a chodníkov. Devínska Nová Ves použila vyše 340 tisíc eur, zatiaľ čo Vajnory iba 10 tisíc.
MŠ Bodvianska, Vrakuňa minula poplatok na rekonštrukciu škôlky. (IUR)Nové Mesto použilo príjmy z poplatku za rozvoj na škôlky, športovisko pri základnej škole, verejný park či rekonštrukciu vnútrobloku sídliska, ciest, strechy školy, kotolní a rozvodov. Jarovce použili vyše 60 tisíc eur na rozšírenie verejného osvetlenia, projekt cyklotrasy a prípojku kanalizácie pre základnú školu.
Petržalka, Rača, Karlova Ves či Lamač a ďalšie mestské časti, získané prostriedky doposiaľ nepoužili.
Pomocou doteraz nevyužitých prostriedkov, ako aj z výnosov v roku 2020, majú mestské časti príležitosť realizovať investície v takom rozsahu, ktoré budú všetci občania naozaj vidieť a cítiť. A predovšetkým starousadlíci. Ku koncu roka 2019 malo mesto a mestské časti k dispozícii zdroje vo výške približne 15,5 mil. eur. Nová výstavba tak aj pomocou poplatku za rozvoj prináša benefity ako pre ľudí z okolia, tak i pre všetkých obyvateľov mesta.
| Mestská časť | Príjem (2019) | Použité (2019) | Top projekty |
| Čunovo | 37 730 | 0,00 | |
| Devín | 47 853 | 0,00 | |
| Devínska Nová Ves | 437 668 | 0,00 | |
| Dúbravka | 837 247 | 125 195 | rekonštrukcia MŠ a šk. Jedální |
| Jarovce | 95 380 | 63 523 | cyklotrasa projekt (15 770 €), kanalizácia prípojka ZŠ (40 860 €), verejné osvetlenie (3 347 €) |
| Karlova Ves | 24 803 | 0,00 | |
| Lamač | 69 820 | 0,00 | |
| Nové Mesto | 1 087 536 | 470 122 | revitalizácia vnútrobloku sídliska, verejne prístupný park |
| Petržalka | 248 045 | 0,00 | |
| Podunajské Biskupice | Nevyberali poplatok | – | – |
| Rača | 1 363 145 | 0,00 | |
| Rusovce | 48 600 | 0,00 | |
| Ružinov | 3 283 595 | 1 021 526 | rekonštrukcia a výstavba chodníkov (383 710 €), rekonštrukcia a výstavba miestnych komunikácií (536 037 €) |
| Staré Město | 991 661 | 250 000 | Historická dlažba – pešia zóna (106 720 €). |
| Vajnory | 49 350 | 0,00 | |
| Vrakuňa | 132 275 | 48 247 | MŠ Bodvianska (25487 €) |
| Záhorská Bystrica | 561 758 | 531 534 | Viacúčelová športová hala (282 901 €) a rozšírenie materskej školy nadstavbou (248 632 €) |
Pracujme s poplatkom efektívne
Individuálni stavebníci rodinných domov, ale aj developeri svojou činnosťou prispievajú rozvoju hlavného mesta nielen vlastnou výstavbou, ale aj poplatkom za rozvoj, pomocou ktorého umožňujú obciam investovať do infraštruktúrnych projektov a skvalitňovať tak prostredie pre všetkých. Aby poplatok nebol len daňou zvyšujúcou cenu novej výstavby, je potrebné aby mestské časti, rovnako ako mesto Bratislava, efektívne využívali získané zdroje na to, na čo sú určené – na rozvoj. Nezabúdajme na to, aby v prvom rade išlo o rozvoj, ktorý súvisí s výstavbou zaťaženou poplatkom. Len tak bude možné naplniť pôvodné myšlienky zákona.
Keď sa ohliadneme na obsah tohto blogu, pre ktorý sme získali informácie priamo od mestských častí, vidíme, že doteraz bolo mestskými časťami použitých len 28 % peňazí vyzbieraných z poplatku za rozvoj. Ako obyvatelia Bratislavy si musíme položiť elementárnu otázku: Prečo je to tak? Veď ak by bola vôľa zastupiteľov získavať návrhy, sme pripravení pomáhať tak, ako to len bude možné, aby sa z poplatku za rozvoj nestal len zdroj financií na látanie dier v rozbitých chodníkoch.